Kapitola 203
V byte bolo tma a ticho, ale napätie medzi nami bolo hmatateľné. Znova sme sa pobozkali, naše ruky skúmali jeden druhého. Na chvíľu to nebolo dohodnuté manželstvo. Nebol tam žiadny Edward, ani James, ani Richard. Nebol tam žiadny Ronan. Na chvíľu to bolo, akoby sme sa práve znova stretli. Enzo ma zdvihol a ja som si obmotala nohy okolo neho, bozkávala a cmúľala ho na krku, kým ma niesol do mojej izby. Keď sme boli vnútri, položil ma na posteľ a pritlačil svoje telo k môjmu.
Ale potom sa odmlčal. Pozrel sa na mňa a ja som teraz videla, že jeho červené oči sa na mňa pozerajú takým spôsobom, že som presne vedela, čo si myslí.
„Je to zlý nápad?“ spýtal som sa trasúcim sa hlasom sotva počuť ako šepot.