Kapitola 198

Zamračila som sa a otočila hlavu, aby som sa naňho pozrela. Aj v tme som videla jeho postavu v posteli vedľa mojej.

„Áno,“ zašepkal som a zavrel oči. „Asi sme obaja.“

Chvíľu znova mlčal. Potom som bez slova počula vŕzganie jeho postele a otvorila som oči, aby som ho videla, ako sa ku mne blíži v tme. Ani jeden z nás neprehovoril, keď zdvihol prikrývku na mojej posteli a vplazil sa ku mne. Pomaly ma objal a pritiahol si ma tak blízko, že som cez košeľu cítila tlkot jeho srdca. Cítil som sa tak prirodzene; pripomenulo mi to noc, ktorú sme spolu strávili v chate v lese. V izbe bolo ticho, naplnené len tichým zvukom našich synchronizovaných dychov, keď sme sa pomaly unášali do bezsenného spánku.