Kapitola 192
Pocit úzkosti v žalúdku sa mi vrátil. Zrýchlil som krok, keď sa objavila moja budova, a pozrel som sa cez plece, stále som mal pocit, akoby ma niekto sledoval. „Prečo?“ spýtal som sa.
„No, rozmýšľal som, že navštívim tvoju tetu v zahraničí. Budúci týždeň máš voľno zo školy, však? Nechcela by si ísť s nami? Odchádzame o pár dní.“
„Och,“ odpovedal som s úľavou. Bolo to nečakané, ale predstava, že strávim nejaký čas mimo tohto mesta, bola lákavá. „Na ako dlho ideš?“