Kapitola 182

„Počkaj!“ povedala. Cítil som, ako ma jej malá ruka chytila za zápästie, a zastavil som sa, ani som sa na ňu nepozrel, pretože som to ani nezvládol. „Sľúb mi, že neurobíš nič unáhlené, kým nezistíme, čo sa vlastne deje,“ povedala a prekvapila ma. Čakal som, že povie niečo o našom vzťahu, ale Ninina dobrosrdečná povaha sa opäť prejavila. Aj tvárou v tvár potenciálnemu zlu bola pokojná a rozvážna a nechcela, aby sa niekto zranil.

Nejako ma to utešilo: že Edward Ninu úplne nezlomil. Možno nás oboch poznačil jazvami, ale aspoň bude vždy milá, nežná a starostlivá. To bolo jediné, na čom záležalo.

„Nezlomím,“ povedala som, stále nedokážem sa na ňu pozrieť. Za mnou si s úľavou vydýchla a potom pustila zovretie môjho zápästia. Bez slova som odišla a keď som bola Ninine z dohľadu, stiahla som kamarátkinu šatku, strčila si do nej tvár a zhlboka sa nadýchla. Vôňa mojej kamarátky ma upokojila a na chvíľu som zabudla na svoje city k Nine, ale zároveň som si ešte viac uvedomila, že ich vône boli zvláštne podobné. Znova som pokrútila hlavou. Možno som len cítila kamarátkinu vôňu zo šatky a mylne som si myslela, že pochádza od Niny. Nemala vlka, a teda žiadnu vôňu. Bola som si tým istá.