Kapitola 166
Nina
Po spoločnej sprche sme sa s Enzom cítili takí vyčerpaní z nášho zážitku, že sme sa zaplazili do postele, napriek tomu, že vonku bolo biele svetlo. Keď som sa o niekoľko hodín konečne zobudila, v mojej izbe bola tma a teplo jeho silných rúk okolo mňa bolo vítanou útechou.
Enzo ešte nejaký čas spal vedľa mňa. Ležala som s ním so zatvorenými očami a počúvala jeho tiché dýchanie a pravidelný tlkot srdca. Časť mňa sa pýtala, či je to všetko sen; možno som stále zavretá vo svojej cele, úplne bez povšimnutia o skutočnom svete. Hoci som si to nemohla byť istá, nechala som pocit Enzových rúk a teplo jeho tela byť spojením s tým, čo bolo skutočné – a ak to tak nebolo a skutočný svet bol stále rovnako krutý a chladný, aspoň som mala sladký sen.