Kapitola 161
"Budem hrať."
Enzov hlas bol pevný a istý, presne ako vždy. Keď som sa naňho pozrela, hľadel priamo na mňa spoza ohniska. Srdce mi začalo biť ako o život, aj keď to bola len spomienka – už som to prežila.
„Jupí!“ povedala Jessica a zatlieskala rukami. „Nina, ty sa hráš, však?“