Kapitola 129
S Enzom sme si s úľavou vydýchli, ale Luke nás rýchlo prerušil skôr, ako sme stihli čokoľvek povedať.
„Ale... Moje prevleky už dlho nevydržia. Ľudia si začínajú všímať toho čudného, chudého chlapíka, ako sa prechádza po kampuse vo vrecovitom oblečení so stále zakrytou tvárou a rukami.“
V duchu som zaklial. Na to som nepomyslel...