Kapitola 112

Nina

V tú noc som sa vrátila do svojej izby po tom, čo ma Enzo odviezol domov a schoval tú zvláštnu fotografiu do nočného stolíka. Lori a Jessica už tvrdo spali, ale ja som dlho nespala, pretože som premýšľala nad fotografiou a udalosťami uplynulého dňa; nad Veronikinou predčasnou a zbytočnou smrťou, Ronanovou vlčou podobou a históriou Polmesiacov a Splnmesiacov. Enzov otec ma nielen informoval, že nad týmto malým mestom sa schyľuje k nejakej „vojne“, nech už to znamenalo čokoľvek, medzi dvoma vlkolačími frakciami, ale Enzo mi tiež povedal, že si myslí, že by som sama mohla byť vlkolak.

Medzi všetkými tými vecami a zvláštne známym vzorom na fotografii som mala pocit, akoby sa mi celý svet po milióntykrát od začiatku semestra obrátil hore nohami.