Kapitola 95 Deväťdesiat päť

Cez Liviin telefonát zazvonil Sašin pochybovačný hlas: „Si si istý, že nevedela, kto si? Bol si obkročmo na jej bývalom priateľovi, preboha!"

Akoby to Livia potrebovala pripomenúť. A po tretíkrát, keď sa Sasha pýtala , Livii dochádzala trpezlivosť, keď povedala: „Nevyzeralo to, že by to vedela. Vyzerala stratená, ale tiež sa snažila na to prísť."

Lívia si povzdychla, kým nazrela cez závesy, aby zistila, či niekto nie je pred jej domom. Potom povedala znepokojeným tónom: „Nič by sa mi nestalo, však? Teda, Greg povedal, že po mňa príde, len ak sa jej pokúsim ublížiť. Nič som neurobil. Bola to náhoda! Nešťastná náhoda!"