Kapitola 1574

„ Počkaj. Zostaneš hore?“ „Áno. Nemôžem spať, tak som napísal pár kamarátom. Ideme si zahrať nejaké videohry,“ zasmial sa Julian. Jessie sa posadila a chytila ho za ruku. „Som dôležitejší ako tvoje hry. Neodchádzaš.“

Hm. Julian len potreboval výhovorku, aby odišiel. Ak by tu zostal dlhšie, mohol by v sebe uvoľniť svoju vnútornú beštiu. „Takže chceš, aby som zostal?“ Zachripnutým hlasom sa spýtal: „Vieš, čo to znamená, však?“

Jessie stisla pery. Hanbila sa, že to musí povedať, ale napriek tomu nazbierala odvahu a prehovorila. „Viem. Už nie som dieťa.“ Julian preglgol. Zohol sa a zdvihol jej ruky nad hlavu. „Nebudeš to ľutovať?“