1 Kapitola 1285
1
Medzitým Queenie po vybehnutí z domu nezastavila taxík. Slzy jej tiekli prúdom po tvári, zatiaľ čo sa zúrivo vzďaľovala od domu. Nikdy v živote sa necítila tak zúfalo a zlomená – mala desaťročia spomienok na svojich milujúcich rodičov, no po tom, čo zažila v uplynulom roku, si akoby nedokázala spomenúť, aké to je byť milovaná. Možno som to ja, koho táto domácnosť nepotrebuje!
Keď si to uvedomila, po lícach jej tiekli slzy. Po chvíli sa však na Queeninej tvári objavil odhodlaný výraz. Slzy si utrela chrbtom ruky.