Kapitola 568 Elinove spomienky (prvá časť)

V miestnosti bolo ticho ako duch. Vzduch nerozvíril ani jeden zvuk.

Keby nebolo slabej drevitej vône, ktorá sa držala vankúša, ktorý spal Erick, človek by si mohol myslieť, že Elin je sama.

Elin sa pomaly otočila, roztiahla ruky a položila ruky na miesto, kde ležal Erick, pričom sa jej dlane postupne stretli. Bolo to skoro ako keby ho držala v objatí.