Kapitola 3 Poďme sa rozviesť

Mitchelova vysoká a rovná postava sa čoraz viac približovala k Raeganovi. A potom bez slova prešiel okolo Raegana.

Bolo ťažké povedať, či Mitchel videl Raegan alebo ju len ignoroval.

Bez ohľadu na to si Raegan všimol, že žena v jeho náručí bola tá istá, ktorú s ním včera odfotili.

Bola to Lauren.

Raeganine topánky mali pocit, akoby boli vyrobené z olova, keď odchádzala.

Úplne stratila vedomie o svojom okolí. Neprítomne nastúpila do taxíka.

Zrazu vodič povedal: "Pani, kam?"

Raegan bol na chvíľu ohromený.

Nechcela sa vrátiť do Serenity Villas. Bolo len otázkou času, kedy to miesto prestane byť jej domovom.

Po chvíli odpovedala: "Prosím, vezmite ma do Crystal Bay."

Po svadbe s Mitchelom si kúpila byt v Crystal Bay.

V tom čase mala nádej, že privedie do mesta svoju starú mamu, a tak si byt kúpila na hypotéku. Nebol až taký veľký, no miesta pre dvoch ľudí mal viac než dosť.

Mitchel nechápala, prečo si chce kúpiť byt. Ponúkol jej, že jej dá väčšiu, no ona odmietla.

Pri pohľade späť si uvedomila, že kúpa toho bytu bolo jediné múdre rozhodnutie, ktoré za posledné dva roky urobila.

Keď prišla do bytového komplexu, Raegan sedela v parku sama a snažila sa ochladiť.

Spomienky na posledné dva roky boli horkosladké.

Dva roky ubehli mihnutím oka, hoci to bolo viac ako sedemsto dní a nocí.

Láska dokáže hory prenášať, hovorili.

Jej láska však nepohla kameňom muža. Konečne si uvedomila, aká bola hlúpa. Pred všetkými zo seba robila smiech.

Bolo už neskoro v noci, kým sa Raegan konečne rozhodla ísť do svojho bytu.

Len čo vystúpila z výťahu, uvidela pred dverami stáť Mitchela.

Rukávy mal ležérne vyhrnuté a vrchné gombíky na košeli rozopnuté, čo odhaľovalo jeho dlhý krk a časť kľúčnej kosti. Opieral sa o stenu pri dverách, peknú tvár mal rovno.

Raegan na chvíľu zamrzol.

Prečo tu bol? Nevidela ho v nemocnici s Lauren? Čo ho sem priviedlo?

Ich pohľady sa stretli. S kabátom prehodeným cez rameno a jednou rukou vo vrecku na ňu Mitchel zažmurkal.

"Prečo si nedvíhal telefón?" spýtal sa a znel trochu nevrlo ako niekto, kto už dlho nespal.

Raegan vytiahla telefón a videla, že ho omylom položila na DND.

Od Mitchela bolo päť zmeškaných hovorov.

Stalo sa to prvýkrát v ich dvojročnom manželstve.

Mitchel vyhodil do vzduchu jej telefón, pretože ju nemohol nájsť? Prekvapivé!

Pred dneškom by z toho mala obrovskú radosť. Ľudia by si mysleli, že vyhrala v lotérii.

Ale teraz len hodila telefón späť do tašky, založila si ruky a chrapľavým hlasom povedala: "Nepočula som zvoniť."

Mitchel zdvihol ruku, aby skontroloval čas na hodinkách, a netrpezlivo povedal: "Hľadám ťa dve hodiny."

Po tom, čo pre Lauren všetko zariadil, sa vrátil domov, aby našiel prázdny dom. Všade hľadal Raegana. Keď ju nemohol nájsť, požiadal Mattea, aby skontroloval záznam všetkých ciest, ktoré viedli preč z firmy.

Neskôr zistil, že Raegan odišiel do Crystal Bay bez toho, aby mu to povedal.

"Nabudúce mi povedz, kedy sem prídeš, dobre? Poďme už domov." Potom Mitchel vykročila smerom k výťahu bez toho, aby jej venovala ďalší pohľad.

Chcel sa vrátiť do Serenity Villas.

Raegan sa nepohol ani o centimeter. Len hľadela na jeho široký chrbát a neochotne premýšľala.

Nabudúce... Mali by budúcnosť?

Mitchell sa otočil, len aby videl, že Raegan neurobil ani krok. Zamračil sa a spýtal sa: "Nemôžeš chodiť? Chceš, aby som namiesto toho niesol teba?"

Svetlo na chodbe mu osvetľovalo tvár, takže jeho bočný profil bol takmer dokonalý.

Raegan sa zhlboka nadýchol a povedal: "Poďme sa rozviesť."

"Čo tým myslíš?"

Mitchelov hlas bol chladný a jeho pekná tvár sa okamžite zmenila.

"Chcem sa presťahovať do vlastného. Koniec koncov, čoskoro budeme cudzinci."

Raegan sa prinútila usmiať, no srdce ju bolelo, akoby ho niekto kúsok po kúsku trhal.

"Budeme cudzinci?"

Mitchel sa chladne usmial. "Raegan, aký je podľa teba náš vzťah teraz?"

Jeho vypočúvanie Raegana na chvíľu zarazilo.

Mitchel jej to dal jasne najavo od samého začiatku. Táto fasáda ich manželstva vznikla po vzájomnej dohode. Nebola tam láska. V očiach ostatných neboli ničím iným ako len nadriadeným a podriadeným.

Mitchel bol v Ardlens celkom úlovok. Mnohé slečny po jeho láske túžili a boli ochotné sa naňho aj vrhnúť.

Jeho otázka jej práve teraz pripomenula túto skutočnosť. Bál sa, že ho tak ľahko nepustí? Ak by to tak bolo, nemohol sa viac mýliť...

Potom, čo si Raegan zahryzla do spodnej pery, aby zakryla svoju horkosť, povedala: "Prepáčte, pán Dixon. Príliš som nad tým premýšľal. Každopádne, prosím, nechajte ma odteraz na pokoji. Nemusíte sem znova chodiť."

Po týchto slovách sa Raegan neubránil slzám.

Ako by nemohla byť smutná, keď prerušila vzťahy s mužom, ktorého milovala celé desaťročie? Bola to taká dlhá doba.

Bez ohľadu na to, aké ťažké to bolo, vedela, že je čas nechať to ísť.

Bol najvyšší čas, aby prestala byť bláznom.

Zvláštne, svetlo na chodbe začalo blikať.

Smrteľný pohľad, ktorý Mitchel venoval Raeganovi práve teraz, spôsobil, že atmosféra vyzerala ako moment pred útokom v hororovom filme.

Hoci chápal, že ženy sa niekedy správajú ako malí čertíci, mal pocit, že Raegan teraz práve prekročila hranicu.

Jeho oči v tejto chvíli žiarili ako horiace fakle. Ale keď uvidel slzy v jej očiach, zúrivosť v ňom v okamihu pohasla. Povedal tichým hlasom: "Ak ide o to, čo sa stalo medzi tebou a Tessou, ja..."

"Nie, tu nejde o ňu. Pán Dixon, prosím, odíďte."

Stalo sa medzi nimi veľa vecí. A incident s Tessou sa k žiadnemu nepriblížil.

Raegan sa cítil vyčerpaný. Prešla okolo Mitchela a chystala sa otvoriť dvere.

Napriek tomu bol Mitchel nespokojný s jej tvrdohlavosťou.

Podráždene si uvoľnil kravatu. Potom urobil krok vpred a pevne ju chytil za zápästie.

"Prestaň s tým, chceš?"

O sekundu neskôr ju objal okolo ramena a pritiahol si ju do náručia.

Okamžite si uvedomil, že horí ako niekto, koho niekto podpálil.

"Máš horúčku?"

Raegan pocítil závrat. Slabo položila hlavu na jeho hruď.

To celú situáciu skomplikovalo.

Keď Mitchel sklonil hlavu , aby sa na ňu pozrel, zdalo sa, že sa k nej každú chvíľu nakloní a pobozká ju.

Reagan to pochopil pomaly. Keď si konečne uvedomila, že jej telo je príliš blízko jeho, položila mu ruky na hruď a pokúsila sa odtiahnuť.

Než mohla ujsť, Mitchel ju stiahol späť a držal okolo pása. S chladnou tvárou povedal tichým hlasom: "Kam si myslíš, že ideš?"

Svetlo opäť zablikalo. Z ničoho nič ju Mitchel zdvihol.

Potom zamieril k výťahu.

V omámení sa Raegan jemne spýtal: "Čo to robíš?"

"Ako to vyzerá, že robím?" poznamenal Mitchel. "Samozrejme, že ťa vezmem do nemocnice."

"V žiadnom prípade!" Raegan prekvapene vykríkol a zdalo sa, že opäť naberá na sile.

Existovala šanca, že by mohla prísť o tehotenstvo, ak by bola liečená naslepo.

Bábätko síce prišlo v nesprávny čas, no stále to bol jej drobček. Jej povinnosťou bolo chrániť ho.

Raegan sa snažil dostať z Mitchelovho náručia. Jeho pevné zovretie však zmarilo jej úsilie.

"Nebuď taký tvrdohlavý. Si chorý, takže musíš navštíviť lekára," povedal Mitchel rozhodne.

S ňou v náručí kráčal k výťahu. V tej chvíli Raeganovej srdce bilo tak silno, že jej mohlo vyskočiť z hrude. Zaborila mu nechty do ruky a na protest kopla.

"Daj ma dole! Nechcem ísť do nemocnice!"