Kapitola 322 Lacné a absurdné

Keď Jarrod počul Nicoline slová, pevnejšie zovrel Nicolino zápästie a v očiach sa mu odzrkadľoval záblesk nádeje.

"Nicole, chápem, že mi je ťažké uveriť, ale všetko úprimne ľutujem. Od chvíle, keď si zmizla v mojom živote, ma pohlcuje ľútosť. Tvárou v tvár mojej domnelej nenávisti som si uvedomil, že som ťa nikdy neprestal milovať," priznal Jarrod a po tvári mu stekali slzy.

Pre Jarroda bola posledným útočiskom na ospravedlnenie svojich chýb jeho vnímaná nenávisť.