Kapitola 92

Len tam sedel a všetko bral. Absorboval to ako špongia a každá urážka, ktorú naňho Henry hodil, bola striekajúcou vodou.

Ale aj špongie majú svoje hranice, pomyslel som si. Určite by ho to obťažovanie unavilo a hovoril za seba skôr, než sa večer skončí. Bol som si istý, že jeho súrodenci by si užili pohľad na to, ako ego ich najstaršieho, otravného brata nakoplo o pár zárezov.

Vedel som, že by som rád videl Erica zaujať stanovisko. Robiť to, na čo som nikdy nenašiel odvahu pred vlastnou rodinou.