Kapitola 151

Na chvíľu som si myslel, že som zachytil jemný pohyb jeho zovretej čeľuste, ale zmizol tak rýchlo, ako sa to stalo. Ak mal nejaký nápad, ako ma pokarhať, bolo to takmer opustené a on sa rozhodol namiesto toho skloniť hlavu. Pohľad na neho, ako sa mi poddáva, a na všetku moju nadradenú zdatnosť naplnil moju vriacu vnútornú šelmu nesmiernym uspokojením.

Nicholas, akokoľvek hlúpo sa mohol správať, nebol žiadny idiot. Takže napokon nemá túžbu po smrti.

Nikdy predtým som s tým mužom nemala žiadne výčitky. Vzhľadom na jeho rodokmeň a nedávne úspechy som ho považoval za výnimočný príklad alfy, ale po tom, čo sa stalo na bankete, mi s ním rýchlo došla trpezlivosť. Pôsobivé alebo nie... zdobené alebo nie, bol by som prekliaty, keby som ho nechal myslieť si, že má na moju Lunu akýkoľvek nárok.