Kapitola 7 7

Oči mi začali tiecť slzy. Nemohla som sa nadýchnuť. Poklepal som ho po ruke, ale nezdalo sa, že by bol ochotný ma pustiť.

Cítil som, že je čas na moju smrť. Skôr by ma zabil, než by ma prijal.

Nebol som lakomý. Bol som si vedomý toho, že niečo cíti k niekomu inému. Bola s ním v predsieni a možno už nosil prsteň s jej menom.

Vrhol som krátky pohľad na jeho ľavú ruku. Na prstenníku nebol žiaden prsteň.

Zrušil zásnuby?

Čo sa mňa týka, ani ja som nechcel byť domácim ničiteľom.

Preklial som svoj osud, aby ma prinútil stáť v situácii, keď smrť bola mojou jedinou cestou.

Keby ma odmietol, aj tak by som zomrel.

Zavrel som oči a čakal, kým prijmem svoju smrť.

Vtedy mi stiahol ruku z krku. Pri dýchaní som cítil, ako sa mi k ústam tlačí prúd vzduchu.

Začal som kašľať a spadol som na zem.

Opatrne som zdvihla pohľad, aby som sa naňho pozrela.

Pozeral sa na mňa.

"Máš šťastie, že si sestra mojej Gammy." Povedal id.

Povedal mu to môj brat? Alebo Bruce? Ako sa o tom dozvedel?

Potom som si spomenul, že keď som včera omdlel, brat ma zobral domov. V tom čase by sa mohol zoznámiť.

Dlho som dýchal. Poobzeral som sa okolo seba, aby som našiel vodu, ale nedokázal som zobrať pohár vody.

Sklonil sa a chytil ma za čeľusť.

"Odvážil si sa zničiť to, čo môj otec celý život zarábal."

Bezmocne som naňho hľadela. "Nemal som inú možnosť, len ísť k tebe."

Snažil som sa, aby pochopil, že to nie je v mojej ruke.

Jeho stisk mi skoro zlomil čeľusť. Naklonil hlavu.

"Preto si plánoval prísť pred všetkých hostí mojej svorky. Pretože si si myslel, že je ten správny čas všetko dobyť."

"N-Nie."

"Mohol si počkať. Mohol si prísť ku mne, nie pred všetkými. Ale zvolil si opak. Nárokovaním si veci s kamarátom si upútal pozornosť všetkých, aby som ťa nemohol odmietnuť."

Pozrela som sa na neho. Myslel tým, že by ma odmietol, keby som to nepovedal pred ostatnými? Čo by sa stalo potom?

"Ak ma odmietne, zomriem, však?" pomyslel som si.

prikývol som mu. "R-Odmietnuť m-me."

Uvoľnil zovretie. Vyzeral ohromene mojimi slovami. Potom však jeho oči potemneli.

"Aká si domýšľavá žena! Nikdy by si nevstúpila do sály, keby si naozaj chcela odmietnutie."

Uvoľnil zovretie mojej čeľuste a postavil sa. Pokračoval k dverám a otvoril ich.

"Ani ja ťa nechcem. Len ma odmietni." Prehovoril som. Nechcel som dostať ďalšie poníženie.

Otočil ku mne hlavu. Jeho pohľad ma prinútil skloniť hlavu. Neexistoval spôsob, ako by som sa mu mohol úplne vyhnúť.

"alfa"

Počul som bratov hlas.

Vyskočil som na nohy a rozbehol som sa k dverám, takmer som sa zrazil s Bryanovým telom, ktorý stále stál pri dverách.

"Vezmi svoju sestru a odíď z môjho balíčka." Bryan povedal Abrahámovi chladným tónom.

Abrahám vyzeral ohromene. "Nerozumel som, Alfa."

"Nechcem vidieť jej tvár. A ty si vyhodený z práce."

Abrahám nemal možnosť vysloviť jediné slovo. Bryan podišiel ku schodom a zišiel dole.

Bol som zhrozený. Pozrel som sa na Abraháma.

"Brat."

"Č-Čo si to urobil? Prečo je taký nahnevaný? Prečo si v jeho izbe? Povedal som ti, aby si zostal na chodbe."

Videl som, že bol tým vyhlásením zaskočený.

Povedal som mu pravdu. Povedal som mu o tom, čo urobil Bruce. Povedal som mu, že Bryan je môj kamarát. Povedal som mu všetko.

Bol šokovaný. "Čo to hovoríš?"

"Áno, brat."

Chytil ma za ruky a zobral ma dole.

Mila sedela na gauči so strýkom Harrym a tetou Julianou vedľa nej. Plakala.

Bolo mi z nej naozaj zle. Môže Bryana veľmi milovať. Odvrátil som od nich pohľad.

"Kde je Alpha?" spýtal sa ich Abrahám.

"Práve teraz odišiel. Ale čo povedal?" spýtal sa strýko Harry a pozrel sa na mňa.

"Nič." Abrahám odpovedal a chystal sa so mnou odísť, keď Mila prehovorila:

"Prestaň."

Zastali sme a upriamili pozornosť na ňu.

Postavila sa na nohy a kráčala ku mne.

"Nemôžeš ho mať. Je môj. Miluje ma. Nestarám sa o pravidlá. Len ja môžem byť Luna Alfa Bryana. Lacné dievčatá ako ty nemôžu byť jeho Lunou."

"Pred rozprávaním ovládni svoj jazyk. Je to moja sestra." Abrahám varoval, keď sa na ňu pozeral.

Neprekvapilo ma to. Aby ma ochránil, mohol sa hádať s kýmkoľvek.

Vytiahol ma von a nechal mi ruku.

Prešiel si prstami po vlasoch. Ukázalo sa, že je znepokojený a znepokojený.

Nevedel som, čo mu mám povedať. Kvôli mne prišiel o pozíciu.

********

Keď sme sa vrátili domov, brat povedal mame o svojej stratenej pozícii. Nemohli sme jej nič povedať o mojej kamarátke.

Zvládli by sme to ťažšie.

Moja matka bola šokovaná, keď počula o mojom bratovi. Bol to sen môjho brata. Tak dlho tvrdo pracoval, len aby sa stal gama tejto svorky.

"MAMA!"

Moja matka spadla na zem, keď si zvierala šaty v hrudi.

Ponáhľali sme sa do nemocnice. Bola prijatá.

"Mala miernu mozgovú príhodu. Prosím, nehovorte jej o žiadnom probléme. Jej zdravie je kritické. Už mala problémy so srdcom. Teraz jej to zaútočilo mierne na srdce. Ale už nič nevydrží."

Pozrel som sa na brata. Počul som dobre? Moja matka mala problémy so srdcom? kedy? Prečo nás o tom neinformovala?

Doktor povedal: "Môžete sa s ňou stretnúť. Ale vždy len s jednou osobou," a odišiel.

Povedal som bratovi, aby šiel prvý.

Bol som vonku. Podarilo sa mi ich počuť. Vzlykal som, keď som ich pozoroval ako sa rozprávajú.

„ Prečo ťa vyhodil? Bol to tvoj sen. Tak tvrdo si na tom pracoval. Myslím, že muselo dôjsť k nedorozumeniu, Abrahám."

Nebola to len jeho pozícia, ale aj sen. Bola to jeho prestíž v balíku.

Sklonil hlavu. "Pokúsim sa s ním porozprávať, mami."

"Si jeho Gamma. Počul som, že úradníci sú s Alfou ako priatelia. Skúste to s ním vyriešiť."

Môj brat jej o mne nepovedal. Moja matka by zomrela, keby to počula.

Otočil som sa a utieral si slzy. Nemohol som dovoliť, aby sa to stalo. Všetko bola moja chyba, že sa veci pokazili.

Po odchode z nemocnice som si vzal taxík a išiel som do baliarne.

********

Keď som dorazil do baliarne, bolo už neskoro v noci. Celý areál baliarne bol prázdny, akoby všetci hostia odišli.

Pokúsil som sa vojsť do domu, no zastavili ma stráže.

"Potrebujem hovoriť s Alfou."

"Nemôžeme vám dovoliť vojsť."

"Som sestra Gammy Abrahama. Povedz mu, že s ním potrebujem hovoriť."

Po chvíli, keď vošiel dovnútra, jeden z nich sa vrátil von.

"Povedal, že Gamma Abraham a jeho rodina nemajú povolený vstup do baliarne. Môžete sa vrátiť."

Odmietam ísť. Stál som vonku. Požiadal som stráže a takmer som ich prosil.

Ale povedali, že je to Alfov rozkaz, takže budem musieť odísť.

"Povedz mu, že neodídem, kým sa so mnou neporozpráva."

Rozhodol som sa postaviť pred baliareň.

Uplynulo veľa času, ale Alfa Bryana nebolo ani vidno.

Cítil som, ako sa mi kýve noha. Zabudla som si vziať so sebou telefón. Matka a Abrahám sa o mňa musia báť.

Odkedy som tam stál, prešli štyri hodiny.

Už som si necítil nohy. Boli otupení.

Slnko práve vychádzalo.

Z vonku môj pohľad smeroval k druhému príbehu.

Zalapala som po dychu, keď som uvidela Bryana stáť pri okne.

Pozeral na mňa.

V tom čase sa ku mne ponáhľal strážca a povedal:

"Alfa ťa volá dovnútra."