Kapitola 338: Dlhujem ti môj život

Laney sa pod Frankovým karhaním mierne zachvel.

Nebolo to tak, že by na ňu zúrivo reval; keby niečo, znel frustrujúco.

Ale výraz výčitky a sklamania v jeho očiach boli akosi zlovestnejšie než vyslovený hnev. V jeho pohľade bola vlastnosť, vďaka ktorej sa ľudia cítili zraniteľní, akoby mal moc čítať ich myšlienky.