Kapitola 125 č.125

Slabý zápach bielidla mu bol teraz povedomý. Zdalo sa, že nemocnice tak vždy voňali. Ako chladené bielidlo. Spencer a Sabrina sedeli po jeho oboch stranách. Spencer bola nehybná ako socha v parku. Jediné známky života, ktoré Will dokázal zaznamenať, bolo občasné žmurknutie a pohyb ramien pri každom nádychu. Ako môže byť niekto taký tichý? Na druhej strane Sabrina bola neporiadna. Nohy sa jej nadskakovali a stlačila ruky. Z času na čas jej telom prebehla prudká triaška.

" Je ti zima?" spýtal sa. Jeho hlas bol ako tisíc rozbíjajúcich sa tanierov v tichej čakárni. Sabrina vyskočila, zjavne zaskočená. "Prepáč."

" Nie, prepáčte. Keď som nervózna, som naozaj nervózna. Áno, asi mi je trochu zima."