1 Kapitola 437 Nič sa nepokazilo, však?

1

Po osviežení si Eva ľahla do postele. Prikrývky, vyhriate na slnku, kým neboli mäkké a nadýchané, ju akoby úplne zahalili. Myslela si, že takmer zabudla na udalosti spred piatich rokov, pretože keď prvýkrát odišla, často spomínala na rôzne veci, ktoré sa stali doma, najmä na chvíle, ktoré strávila s Adrianom Blackwoodom. Ale ako čas plynul, snívala o nich čoraz menej. Nakoniec na ne úplne prestala myslieť a žila svoj život v pokoji. Myslela si, že pravdepodobne zabudla, ale ležala v tejto posteli a spomienky na jej stretnutia s Adrianom Blackwoodom jej zaplavili myseľ ako príliv. Bolo to, akoby sa všetky ich spoločné chvíle prehrávali v rýchlom tempe. Dokonca aj tie najintímnejšie chvíle zdieľala s Adrianom Blackwoodom práve na tejto posteli. Nevedela, ako dlho bola stratená v myšlienkach, ale nakoniec Eva zaspala bez toho, aby si to uvedomila.

Na druhý deň ju zobudil Dylan, ktorý vbehol do jej izby. Pozrela na telefón a uvedomila si, že už je desať hodín ráno.