Kapitola 533

"Musíme sa porozprávať."

Neuvedomila som si, že som prestala dýchať, kým mi neobmotal ruku okolo zápästia a nezačal ma ťahať od auta. Nohy som mala ako z želé, keď som ho nasledovala, srdce mi bilo v hrudi rýchlosťou blesku.

Nebola som si istá, kam ma vedie, ale nebolo to dnu. Prechádzali sme sa po vonkajšej strane vily a potom sa zrazu zastavil, otočil sa ku mne, s tmavými očami, v ktorých hľadel môj vnútorný svet, a ja som pri pohľade späť na neho ostala paralyzovaná.