Kapitola 30

"Dobre," pokúsi sa Max o úsmev. Vyzerá to neochotne, akoby mi úplne neveril, že na neho čakám. "Zamierim hore. Nikam nechoď. Daj mi dvadsať minút, dobre?"

"Dobre."

Max mi prikývne a potom sa otočí na pätách. Podlaha mu duní pod nohami, keď kráča po schodoch.