Kapitola 89

Nie

Jeho oči boli na mojej ruke. Vychádzajú z neho čudné duté chrapkáče, keď mu po prednej časti vrchu steká krv.

Veľmi pomaly sa pozerá dole. Akoby sa zastavil čas, aby mohol spracovať, čo sa stalo. Ruky sa mu trasú, keď sa dotýka hrude, kváka a telo sa kýve. Bez jediného premýšľania som ho zhodil zo strechy. Nehybne stáť, kým nepočujem, ako jeho telo narazilo na zem s ohlušujúcim prasknutím. Posadím sa, pritiahnem si kolená k hrudi a nechám chladný nočný vzduch šušťať cez moje vlasy. Práve som niekoho zabil.