Kapitola 83

"Choď do toho," zamumlem, "Nemôže to bolieť."

Ako jej číta Klaus. Sledujem nejaké známky toho, že by ho mohla počuť, ale tu a tam je len o málo viac ako škubnutie prstom. Ale zdalo sa, že jej to prinieslo pokoj. Jej myseľ nebola taká hektická. Chodbou sa ozývajú kroky, ako sa k nám rozbiehajú nohy. Klaus a ja sa rýchlo presunieme na koniec Neahovej postele a bránime jej vo výhľade, práve keď Devon vrazil dverami. "Je v poriadku? Prosím, povedzte mi, že je v poriadku!"

Urobím krok nabok, aby ju videl.