Kapitola 422

Blair

Ľahla som si na malú jednolôžkovú posteľ, ktorá teraz patrila mne. Bola to vítaná úľava pre moju chrbticu po tom, čo som spala ako večnosť na pevnej kamennej podlahe. Niekto dokonca na konci nahromadil prikrývky a náhradné oblečenie. Predpokladám, že mama, keďže už tu bolo, keď ma sem Ryken priniesol.

Počula som bratov behať po schodoch. Ich kroky búchali o podlahu. Mama na nich kričala, aby sa utíšili, kým nezobudia Braelyn.