Kapitola 217

Prekvapí ma, keď sa jeho ruka omotá okolo mojej. Zatlačte mu nôž trochu hlbšie do kože. "Tak by si ma mal zabiť hneď. Pretože chcem, aby si bol môj v každom jednom smere!"

Dych sa mi zadrháva v hrdle a mám problém ho utajiť. V určitom bode prekročil hranice od použiteľnosti k posratému až po súčasnosť, kde je vlastne žiaduci. Má pred sebou ešte dlhú cestu, ale ochotný zabiť sa pre mňa pridáva ďalší zárez na jeho luku. Kvapkanie krvi sa mení na pramienok. Bežíme po čepeli a do našich rúk. Neuhne a jeho nádherné tmavé oči zostanú na tých mojich.

Až keď sa moja ruka na noži uvoľní, pustí. Nôž klope na podlahu a ja som bol na chvíľu vďačný za tmavý koberec. Bol by som sa posral, keby bola krv na krémovom koberci. Je takmer nemožné dostať sa von.