Kapitola 147

Prehodím nohy cez posteľ a vytlačím sa hore. Stálo to viac námahy, ako som čakal, ale hneď ako som vstal, vyšiel som na chodbu. Teraz som myslel na jedlo a uvedomil som si, že hladujem. Smerom ku schodom sa mi podlomili nohy a padali ma dole každým krokom. Moja hlava do niečoho narazí a všetko potemnie.

********

"Au!" zamrmlem a natiahnem sa. Moja ruka automaticky prejde medzi moje stehná. Žiadna krv, ďakujem za to. Tieto mláďatá boli silnejšie, ako sa očakávalo.