Kapitola 166 Vetva stošesťdesiatšesť

"Čo to robíš?" Júlii sa podarilo nájsť jej hlas, keď sa k nemu naklonil tak blízko.

Jej nos zachytil závan jeho kolínskej a bolo to, ako keby sa mala zahrabať do kúta jeho krku a omámiť sa tou vôňou.

"Nevedel som, že sa tak cítiš," zamrmlal pomaly a jeho oči padli na jej pery.