Kapitola 90

Počas nasledujúcich týždňov som sa zdržal návštevy Luciena v nemocnici. Mal som už dosť jeho správania sa horúcim a studeným úderom. Boli sme spolu v situácii na prahu smrti a jediné, čo mohol urobiť, bolo takto sa ku mne správať? Prepáč, ale skončil som.

Deti ho navštevovali každý deň, ale ja som si vymyslel výhovorky, aby som nešiel.

Bola tu aj otázka mojej práce. Stúpal som do nových výšin a profesor bol na mňa hrdý, vyhlásil. Univerzita súhlasila s financovaním predĺženia, takže som bol zvedavý, či sa pustím aj do inej fázy. S Baby Claude a mojou akademickou prácou som sa ubezpečil, že som nemal čas hrabať sa nad mojím mafiánskym Donom, ktorý sa zdalo, že hrá nejakú detskú hru.