Kapitola 80

Pokiaľ ide o Luciena, nepovedal ani slovo, ale ruka, ktorá sa mi pripevnila okolo ramena, pravdepodobne aby mi pomohla, bola ako tvrdá zlozvyk, tesná a bolestivá. Potajomky som si šúchal ústa, ale cítil som, ako jeho chladné oči sledujú moje gesto.

"Čo to bolo?" zavrčal tichým hlasom, ktorý vibroval pomaly horiacim hnevom.

Otočil som sa, aby som naňho vystrašene pozrel, s vyvalenými očami. Svoje dlhé vlasy som si upravila do drdolu, aby som vyzerala staršia a zrelšia, ale v tej chvíli som sa cítila ako previnilá školáčka prichytená tým najdrsnejším učiteľom všetkých čias, pripravujúc sa na nevyhnutný trest.