Kapitola 436 Proserpina
S bábätkom sme o pár týždňov odišli z nemocnice. Boli sme pár dní „ubytovaní“, ako povedali sestričky v ich žargóne, v „rodičovskej izbe“, aby sa zistilo, či to malý chlapček zvládne, a čo je dôležitejšie, či to zvládneme my? Predčasne narodené dieťa si totiž vyžaduje veľa starostlivosti.
Lucien nezostal; začal sa presúvať medzi nemocnicou, naším domovom a klubmi. Pripravoval ich na otvorenie, ktoré malo byť prepracované, povedal mi, keď som sa ho opýtala. Ako vždy, povedal mi veľmi málo o svojom podnikaní a obaja sme to tak uprednostňovali. Zriedkakedy som mu hovorila o svojej akademickej práci; naše profesionálne úlohy sme si rozdelili do oddelených priestorov. Bolo to tak lepšie.
Čo sa mňa týka, aj ja som sa vracala k svojej starej pracovnej rutine, ale vo veľmi obmedzenej miere, pretože moja rodina a samozrejme Melissa ma sledovali ako tigre, keď som sa preťažila. Moja kamarátka ma chodila navštíviť takmer každý deň a uistila sa, že sa o seba starám. Mala vynaliezavosť k bábätkám a trávili sme spolu veľa času v príjemnej a príjemnej spoločnosti.