Kapitola 286

Schwartz

Schúlil sa v kroví a namieril zbraň na kopec, na vyvýšeninu, kde sa malo objaviť vozidlo. Všade okolo neho mohutné stromy prosebne naťahovali k nebu svoje holé ramená. Drsný zimný vietor šľahal suchými listami a spôsoboval, že sa sypali na zem. Zvláštny zvuk kvílenia vetra umocňoval pocit pustoty. Krajina prázdna, napriek tomu, že je taká bohatá, pomyslel si, kým čakal. Príbehy, ktoré tieto stromy dokážu rozprávať, pomyslel si, keď sa rýchlo rozhliadol, príbehy o tulákoch, ktorí sa vydali na túru a ktorých už nikdy nenájdu.

James Schwartz sa postavil tak, aby z miesta, kde sa malo objaviť auto, videl svah. Keďže si obliekol maskáčovú bundu, dobre splynul s matnou hnedou farbou okolitého sveta . Keďže bol mnoho rokov istým strelcom v americkej armáde, bol už pokojný a ostražitý, ostražitý ako vždy, s jasnou mysľou, keď sa sústredil na zvuky a pohyb. Zavrel oko a pozrel sa cez puškohľad. Mal tú predvídavosť, že rozobral ostreľovaciu pušku a vzal ju so sebou, okrem malého revolvera, ktorý vždy nosil. Teraz čakal a potil sa napriek chladu.