Kapitola 242

Proserpína

Pozrela som sa mu do tváre a trasúc sa som sa. Mala som pocit, akoby sa mi otvoril svet a ja som padala do veľkej čiernej diery.

Lucienove ruky na mojom páse ma držali na mieste, keď som sa mu pozerala do očí, tých sivých, bledých očí ako laser, ktoré mi teraz kĺzali po tvári a jasne čítali môj výraz.