Kapitola 4 4

Pozrela som sa na Ryana. V jeho očiach sa zračil úžas, akoby ma práve prichytil pri čine.

Nadvihol obočie. "Čo?"

Odvrátila som od neho pohľad a rozhliadla sa, či ho niekto nepočul. Všetci sa na nás pozerali a šepkali si.

Nebol dosť hlasný, aby ho bolo počuť. Zavrel som oči a zhlboka sa nadýchol.

Otvorila som oči a pozrela sa naňho.

"Môžeš sa pohnúť?"

"Prečo?"

"Čo chceš, Ryan?"

"Prečo si mi o sebe nepovedal, keď som sa ťa spýtal, kto si?"

Prevrátila som očami. "Nepovažoval som za dôležité povedať ti o sebe. A aj tak si nie sme tak blízki."

Bol ticho. Pozrela som sa naňho a myslela som si, že som možno trochu drzá.

Ale veľmi som sa mýlil! uškrnul sa. Chcela som vyčariť jeho úškrn.

"Ryan, čo s ňou robíš?"

Počul som hlas a pozrel som sa za neho. Bola to Sophia. Bola to dcéra Delty našej svorky. Všetci vedeli o jej identite, a preto sa po našej škole túlala ako kráľovná. Jej prvým cieľom bol Ethan; nikdy mu však na ňu nedalo.

Ryan odstúpil odo mňa a otočil sa.

"Nič, Sweety. Myslel som, že potrebujem niekoho, kto by ma ukázal po škole."

"Čo? Mal by si mi to povedať. Poďme. Ukážem ti to." povedala Sophia šťastne. Záujem prejavilo aj niekoľko dievčat.

Pri pohľade na nich mi prišlo zle. Ako by sa im mohol páčiť chlapec ako Ryan? Ibaže by chceli mať vzťah na jednu noc ako on.

Ryan sa na mňa otočil.

"A ty."

Pozrel som sa naňho. Bál som sa, že o mne všetkým povie.

"Rád ťa spoznávam, zlatko." Usmial sa a žmurkol na mňa.

Bol som v nemom úžase. Otočil sa a išiel k Sophii. Obmotal ju rukou okolo pása a zamierili si pozrieť celú školu.

Všetci na mňa stále pozerali. Cítil som taký hnev, že som si to nevedel vysvetliť. Bol som nafúknutý. Len dal ostatným dôvod, aby sa mi venovali, čo sa mi od začiatku nepáčilo.

Tereza sa ponáhľala ku mne. "Je všetko v poriadku?" Spýtala sa s ustarostenou tvárou.

"Čo by sa stalo?"

"Videl som Ethana a Julie. Potom som videl Ryana a Sophiu vychádzať z tejto strany. Teraz na teba všetci čumia."

"Nič sa nestalo. Ryan ma otravoval."

"On čo? Prečo?"

Pokrútila som hlavou a znova som otvorila skrinku.

"Na čo sa všetci pozeráte?"

Počul som, ako Tereza kričí na ostatných. Všetci odo mňa odvrátili zrak.

Musím povedať, že Tereza mala auru zavrieť kohokoľvek. Bola to beta samica.

Vytiahla si aj knihy a išli sme do tried.

Keď to bola posledná trieda, bola to spojená trieda s celoročnými žiakmi.

Čo sa týka rozvrhu, Tereza dnes so mnou v triede nebola.

Nebol som priateľský s ostatnými, takže zakaždým som musel chodiť na hodinu sám.

V tejto triede však bol aj Ethan. Pozrel som sa okolo a videl som, že vzadu pri okne sú dve prázdne miesta. Ale potom som videl, kto sedel pred tými sedadlami.

Sedeli tam Ethan a Julie.

Nervózne som si zahryzla do pier a kráčala vpred. Nepozrela som sa na Ethana. To, ako ma včera večer urazil, stačilo na to, aby som sa mu vyhýbala a on mal opäť priateľku. Takže by som sa mal zachovať.

Sadla som si na sedadlo za Julie. Snažil som sa vyhnúť pohľadu dopredu.

Pozrel som sa von z okna. Dnes bola obloha jasná. Bol slnečný deň. Z okna dopadalo slnečné svetlo na moju lavičku.

"Pán Iversen, meškáte."

Počul som hlas profesora Williama. Otočila som hlavu a uvidela Ryana stáť pri dverách.

"No, bol som zaneprázdnený roami- Myslím tým, že som sa obzeral okolo seba, profesor." Odpovedal bezstarostne.

Profesor William bol tvrdý. Dokonca sa k Ethanovi nesprával ako ku kráľovi, takže ani Ryan nebol pre neho výnimočný.

"Je to tvoja prvá hodina, tak to nechávam tak. Nabudúce nechoď neskoro. Inak-"

"V opačnom prípade ma zadržte alebo mi odrežte znamienka. To je v poriadku, profesor. Pokojne."

Spôsob, akým Ryan prerušil pána Williama, šokoval ostatných.

Ryan sa obzrel a jeho oči sa stretli s mojimi. Na tvár sa mu vrátil jeho neslávny úškrn.

"Pozri, aký je horúci!"

Počul som nejaké dievčatá. Ako mohli tak nahlas šepkať!!

Okamžite som sa snažila pred Ryanom skryť tvár rukami.

Ethan otočil hlavu ku mne, akoby videl, na koho sa Ryan pozerá.

Nepozrela som sa na Ethana. Prečo by som? Nepovedal, že nie som jeho typ?

"Prestaň sa skrývať, zlatko. Ani sa poriadne neskrývaš. Poď sem. Dovoľ mi schovať ťa do bundy."

Všetci počuli Ryana a zasmiali sa.

Odtiahla som ruky z tváre a pozrela som sa na Ryana, ktorý teraz stál vedľa mňa.

"POZOR, VŠETCI."

kričal na všetkých profesor William. Pozrela som sa na ostatné dievčatá. Pozerali na mňa, ako keby som spáchal zločin.

'Čo? Myslia si, že som s ním? Práve včera sa vrátil. Čo je s nimi?'

"Sústreď sa, sústreď sa. Alebo chceš ísť so mnou do väzby?" Znova som počula Ryana.

Zavrel som oči a zaťal päste.

Ten chlapec mi liezol na nervy.

Prečo so mnou vôbec hovoril? Až tak dobre sme sa nepoznali.

No, keď som bol malý, občas som chodil s mamou do baliarne. Tak som ho videl dosť dlho. To bolo všetko. Alebo sme hrali raz alebo dvakrát, možno, nie viackrát.

Vyhýbala som sa mu a snažila som sa venovať triede.

"Prosím, snažte sa všetko pochopiť a už to nebudem opakovať." Povedal to profesor William a otočil sa k projektoru, aby niečo ukázal.

Moje oči však smerovali na Ethana. Na svojom mieste tam nevyzeral dobre. Jeho tvár bola zachmúrená. Nevidel som, ako sa s ním Julie rozprávala v celej triede.

Ďalšia vec, ktorú som si všimol, bolo, že títo dvaja bratia spolu nikdy nehovorili. Povrávalo sa, že sa nemajú radi. Prečo to tak bolo?

Nejako som sa stratil v Ethanovom bočnom profile. Bol pre mňa jediný. Bez ohľadu na to, kto prišiel predo mňa, vybral by som si ho bez rozmýšľania. Jeho tvár mi však pripomenula aj to, čo povedal včera večer v klube.

Zrazu som zacítil dych v pravom uchu. Takmer som hlasno zalapala po dychu, ale zabránila som si, keď som začula Ryana.

"Chápem. Si do neho zamilovaná."