Kapitola 171
„Je to darček,“ odpovedal môj otec. Cez telefón som takmer počul jeho úsmev. „Od tvojej osudovej kamarátky. Trochu motivácie, ktorá ti pomôže vyhrať ten turnaj. Vonia ako ona, však?“
Prikývla som, očarená vôňou mäkkej šatky v mojich rukách, kým som si neuvedomila, že ma otec cez telefón nevidí. „Ehm... áno,“ odpovedala som. „Ďakujem.“
„Nemáš začo. Chcem, aby si si tú šatku nechal pri sebe, najmä keď budeš znova premýšľať o tom, že ťa to ľudské dievča rozptýli. Rozumieš mi? Nechcem, aby si na ňu už viac myslel. Ak to urobíš dobre, nechám ťa stretnúť tvoju osudovú partnerku o niečo skôr pred svadbou.“