Kapitola 159
Vtom sa Ninine oči zrazu rozšírili, doširoka sa rozzúrili a zúrivo sa rozplakala. Začala sa triasť a kričať niečo o tom, že si nechce vziať liek. Pribehol som k nej, chytil ju za plecia, zatlačil ju na posteľ a priblížil svoju tvár k jej, aby ma videla.
„Nina!“ zakričal som. „Je to v poriadku! To som ja!“
Na jej tvári sa mihol záblesk spoznávania – potom sa jej zrazu prevrátili oči a opäť sa jej zatvorili viečka. Pozrel som sa hore a videl som Tiffany, ako si niečo vpúšťa do infúzie.