Kapitola 94

Videl som, ako sa na mňa otec pozerá cez tie zelené apatické oči.

A niečo vo mne prasklo.

Nemohol som o tom všetkom len svedčiť a predstierať, že sa to nikdy nestalo. Nie, keď som roky sníval o tom, že ma niekto bude brániť tak, ako som to dnes večer urobil. Nebolo správne, že som sa v prvom rade musel postaviť kráľovi.