Kapitola 163 Je to všetko moja chyba

Janet zadržala dych a čakala, kým muž vstúpi, keď sa dvere rozleteli. Ale nikto nevstúpil. Janet počula zvonku šušťanie a tlmené stonanie. O chvíľu neskôr sa v dome vrátilo ticho.

Pevne zvierala lampu, až kým jej kĺby nezbeleli. Dlaň sa jej spotila a lampa jej takmer spadla. Janet nahlas prehltla; srdce mala po celý čas v krku.

Janet plánovala mužovi rozbiť lampu o hlavu, len čo vošiel. Dúfala, že mu zraní hlavu a zrazí ho do bezvedomia.