Stiahnuť aplikáciu

Apple Store Google Pay

Zoznam kapitol

  1. 1 Kapitola 501 Niekto ju nasleduje
  2. 1 Kapitola 502 Vedieme ťa odtiaľto preč
  3. 1 Kapitola 503 Zaobchádzal s tebou zle?
  4. 1 Kapitola 504 Už ťa odo mňa nikto nevezme
  5. 1 Kapitola 505 Niesol si ma
  6. 1 Kapitola 506 Sklamal som ťa?
  7. 1 Kapitola 507 Stále ho nemôžem zniesť, keď sa dostane do problémov
  8. 1 Kapitola 508 Je také ťažké odpovedať?
  9. 1 Kapitola 509 Prečo je v takom stave?
  10. 1 Kapitola 510 Chcete si obnoviť pamäť?
  11. 1 Kapitola 511 Mami, objím ma, objím ma
  12. 1 Kapitola 512 Čím viac vieš, tým viac sa obávaš
  13. 1 Kapitola 513 Naozaj chutí celkom dobre
  14. 1 Kapitola 514 Nebaví ťa to?
  15. 1 Kapitola 515 Len ťa škádlim
  16. 1 Kapitola 516 Určite sa o teba môžem postarať
  17. 1 Kapitola 517 Myslíš si, že za neho prosím?
  18. 1 Kapitola 518 Úprimne by som mu poďakoval
  19. 1 Kapitola 519 Strata väčšia ako zisk
  20. 1 Kapitola 520 Ponúkanie niečoho iného
  21. 1 Kapitola 521 Zajtra bude lepšie
  22. 1 Kapitola 522 Hľadanie samoty
  23. 1 Kapitola 523 Aby ste zistili, či ma naozaj nepotrebujete
  24. 1 Kapitola 524 Zdieľanie toho istého vankúša
  25. 1 Kapitola 525 Pocit bezpečia
  26. 1 Kapitola 526 Je to pre vaše vlastné dobro
  27. 1 Kapitola 527 Zármutok
  28. 1 Kapitola 528 Ťažkosti s tým, aby to všetko bolo
  29. 1 Kapitola 529 Fuj, vraciame sa späť?
  30. 1 Kapitola 530 Ponáhľate sa?
  31. 1 Kapitola 531 Keď budem úplne lepší, bude to v poriadku?
  32. 1 Kapitola 532 Bojíte sa počuť odpoveď?
  33. 1 Kapitola 533 Trápení neistotou
  34. 1 Kapitola 534 Možno už na tomto svete nie som
  35. 1 Kapitola 535 Neochota čeliť
  36. 1 Kapitola 536 Možno si ťa teraz nepamätá
  37. 1 Kapitola 537 Žiadne ľútosti
  38. 1 Kapitola 538 Je to môj vlastný problém
  39. 1 Kapitola 539 Odovzdanie
  40. 1 Kapitola 540 Túžba po návrate domov
  41. 1 Kapitola 541 Dnes sa nemôžeme vrátiť
  42. 1 Kapitola 542 Nebuď znova hlúpy
  43. 1 Kapitola 543 Čo by mala robiť?
  44. 1 Kapitola 544 Stretnúť sa alebo nestretnúť?
  45. 1 Kapitola 545 Už si ho nikdy nepamätám
  46. 1 Kapitola 546 Nevedel si si sadnúť a čakať na mňa?
  47. 1 Kapitola 547 Vytrvalosť
  48. 1 Kapitola 548 Priateľ
  49. 1 Kapitola 549 Chodenie do školy
  50. 1 Kapitola 550 Cítila, že ju zneužíva

Kapitola 7 Otrava

Hovorila otvorene, na rozdiel od Vivian, ktorá bola taktnejšia.

Vivian sa okamžite cítila trochu zahanbene a koktala: "Ja... to som nemyslel."

Eva sa nemohla obťažovať tým, čo Vivian myslela.

Pred odchodom jej dal Brian lieky a povedal Vivian: "Hoci tvoja kamarátka nechce brať liek, mala by sa ho pokúsiť vypiť vo svojom súčasnom stave."

"Dobre." Vivian si od neho vzala liek.

Všetci traja opustili kliniku a zamierili späť k rodine Blackwoodovcov.

Len čo sa otvorili dvere auta, Eva vydržala svoje nepohodlie a vyšla von. Práve keď sa chystala zakopnúť, Adrian, ktorý vystúpil z auta, rýchlo natiahol ruku a zachytil ju.

Zvraštil obočie, pozrel na ňu a povedal: „Aj v tomto stave stále odmietaš brať lieky alebo dostať injekciu. Naozaj...“

Vivian, ktorá tiež vystúpila z auta, videla, ako sa ich ruky dotkli, a rýchlo podišla, aby Evu podporila.

"Adrian, postarám sa o ňu."

Vivian podporila Evu v dome a pozdravila služobníctvo, keď okolo nich prechádzala.

Keď služobníci videli Vivian, všetci zároveň prejavili výraz prekvapenia.

"Videl som to zle? Bola to slečna Morrisonová práve teraz?"

"Kto je slečna Morrisonová?"

Sluhovia, ktorí boli nejaký čas vo vile, Vivian poznali, no niektorí prišelci nie.

"Vivian je žena, ktorú má pán Blackwood rád. Ako si to nemohol vedieť?!"

"Žena, ktorú má pán Blackwood rád?" Osoba vytreštila oči. "Ale nie je pán Blackwood už ženatý?"

"Väčšina vysoko postavených manželstiev sú len obchodné aliancie. Ako v tom môžu byť nejaké skutočné emócie?"

Osoba, ktorá hovorila, sa sebavedomo chválila a cítila sa nadradená vďaka svojej dlhej službe v rodine Blackwoodovcov.

"Vy, noví, by ste tomu nerozumeli. Bol som toho vtedy svedkom. Vivian je nielen žena, ktorú má pán Blackwood rád, ale aj jeho záchrankyňa života. Predtým odišla študovať do zahraničia a pán Blackwood na ňu čakal."

"Prečo sa potom pán Blackwood oženil so svojou ženou?"

"No, to preto, že babka ochorela a chcela vidieť, ako sa pán Blackwood usadí a založí si rodinu. Pán Blackwood nemal inú možnosť, ako si nájsť náhradu. Zhodou okolností v tom čase Hansenovci skrachovali. Chápeš to teraz?"

Po prehovorení osoba dokonca samoľúbo zdvihla obočie. "Toto je tajomstvo vysokej spoločnosti. Málokto o tom vie, tak to nešírte."

"Myslel som si, že pán Blackwood a jeho manželka sa veľmi milujú. Nikdy som nečakal, že to bude falošné."

"Ako by to mohlo byť skutočné? Všetko je to len akt, ty hlúpe dieťa!"

Skupina ľudí pokračovala v šepkanej konverzácii.

"O čom sme sa bavili?" ozval sa ťažký kašeľ.

Všetci sa otočili a všimli si, že prišiel komorník a stál tam s pochmúrnym výrazom na tvári.

"Už nemusíš pracovať, však?"

Všetci sa okamžite rozišli.

Keď odišli, stál tam komorník. Mal už po päťdesiatke a pár bielych chĺpkov v obočí, ktoré sa mu zvraštilo.

Takže Vivian sa vrátila... Niet divu, že včera večer cítil, že s tou dámou niečo nie je v poriadku.

Vivian pomohla Eve vrátiť sa do jej izby.

"Ďakujem."

"Nemáš za čo." Vivian sa usmiala. "Dobre odpočívaj."

"Dobre." Eva si vyzula topánky a ľahla si, len aby videla Adriana, ako za ňou kráča pokojným tempom, jeho pohľad po nej nenútene prešiel, kým sa usadil na Vivian.

"Mám ťa odprevadiť späť?"

Koniec koncov, bola to rodina Blackwoodovcov a nemala dôvod zostať tu dlho. Vivian prikývla.

"Jasné."

Pred odchodom sa Vivian znova pozrela do miestnosti a zrazu si všimla ručne vyrobený oblek visiaci na vešiaku vonku. Štýl mohol byť len Adrianov.

Vivianina tvár mierne zbledla a našpúlila pery a ticho nasledovala Adriana, keď odchádzali.

Keď boli všetci preč, Eva otvorila oči a hľadela na biely strop, cítila sa stratená.

Čo by mala robiť s dieťaťom?

Tehotenstvo bolo iné ako všetko ostatné.

Mohla by dobre skrývať svoje city k nemu, na rok, dva roky alebo aj desať rokov by to nebol problém.

Tehotenstvo však nedokázala utajiť. Čím viac o tom premýšľala, tým sa Eve točila hlava a postupne upadala do hlbokého spánku.

V spánku ako vo sne Eva cítila, ako jej niekto rozopína golier a potom ju zakrýva niečo studené. Jej telo bolo horúce, pohltil ju len pocit pohodlia. Povzdychla si a inštinktívne oboma rukami chytila toho človeka za rameno.

Čoskoro nato počula tlmené zastonanie a ťažké dýchanie. Jej krk bol hrubo, ale jemne zovretý a jej pery boli zapečatené.

Niečo jej vtrhlo do úst.

Eva zvraštila jemné obočie a zahryzla sa do cudzieho predmetu, čím sa jej ústa naplnila zmesou krvi a mužovho bolestného dychu.

Potom ju odstrčili a tvrdo ju štípali do líca. Slabo počula, ako osoba povedala: "Myslíš si, že ma môžeš uhryznúť, pretože ma vidíš ako ľahký cieľ?"

Zamrmlala a odtláčala ruku tej osoby a upadla späť do spánku.

Keď sa zobudila, bola už noc.

Sluha stál vedľa, šťastný, že ju vidí hore.

"Madam, ste hore."

Sluha pristúpil a pomohol jej vstať, načiahnuc sa, aby jej nahmatal čelo. "Fantastické! Vaša horúčka konečne klesla."

Eva sa pozrela na sluhu pred sebou a premýšľala o niektorých roztrieštených spomienkach. Spýtala sa: "Staral si sa o mňa celý ten čas?"

Sluhovi sa zaleskli oči, keď prikývli.

Keď to počula, nádejné svetlo v Eviných očiach pohaslo.

Sklopila pohľad.

Tieto roztrieštené spomienky ju prinútili uveriť, že Adrian bol ten, kto sa o ňu staral. Ale nebolo to tak.

Zatiaľ čo Eva bola stratená v myšlienkach, sluha priniesol misku s liekom.

"Madam, zobudili ste sa práve včas . Vezmite si aj tento liek. Pomôže vám to rýchlejšie sa zotaviť."

"Ponáhľaj sa a vypi liek. Je ešte teplý." Silný štipľavý zápach lieku udrel Evu do nosa, čo spôsobilo, že nakrčila obočie a inštinktívne ustúpila.

"Madam, vypite to, prosím, kým je horúce. Čoskoro vychladne," vyzval ju sluha a priblížil k nej misku s liekom.

Eva urobila ďalší krok späť a odvrátila tvár so slovami: "Zatiaľ to nechaj tak. Vypijem to neskôr. Cítim sa trochu hladný, môžeš mi doniesť nejaké jedlo zospodu? Neboj sa, dopijem liek skôr, ako prinesieš jedlo."

Veď už dávno spala a teraz bola naozaj hladná.

Sluha sa na chvíľu zamyslel a prikývol. "Dobre, pôjdem dole po jedlo. Prosím, nezabudnite vypiť liek."

„Ehm...“ Nakoniec, keď sluha odišiel, Eva zdvihla prikrývku, vstala a odniesla misku s liekom do kúpeľne, vyliala ju do záchoda.

Keď videla, ako sa miska s liekom splachuje a nezanecháva po sebe žiadne stopy, dúfala, že sa už nebude obťažovať piť liek.

Eva si konečne vydýchla.

Niesla prázdnu misku, otočila sa a uvedomila si, že Adrian sa objavil bez toho, aby si to všimla, opretý o dvere toalety a jeho ostré oči ju skúmali.

"Čo si robil?" Eve sa na chvíľu zachvelo srdce a v jej očiach sa objavil náznak paniky.

تم النسخ بنجاح!