Kapitola 180

Bastien

Keď som bol chlapec, nikdy som veľmi nepremýšľal o svojej svadbe. Predstavil som si to raz alebo dvakrát, pokúšal som sa predstaviť si v duchu svojho osudového partnera a dúfal som, že moja láska bude taká silná ako láska mojich rodičov, ale vo všetkých mojich chlapčenských fantáziách som si ani nesníval, že budem stáť pri oltári s toľkým strachom. Ani po tom, čo som sa zmieril s myšlienkou oženiť sa s Arabelou, som si nepredstavoval takú pochmúrnu budúcnosť. Možno bez lásky, bez akéhokoľvek skutočného srdca – nepochybne, ale nie je to tragédia, nie katastrofa, ktorou sa jednoznačne stala.

Každú chvíľu, ktorá uplynie, ma môj vlk nabáda, aby som zabil dievča, ktoré som kedysi sľúbil chrániť vlastným životom, tak veľmi zúrim z jej zrady. Napriek tomu na ňu nemôžem položiť ruku bez toho, aby som nestratil aj svojho pravého partnera. Čím viac času ubehlo, tým viac si pamätám. Teraz si pamätám, ako som sa učil o Arabeliných plánoch, zistil som, že Lila je predsa moje dieťa, a dokonca som sa znovu oženil so Selene. Pamätám si všetky naše boje, všetky naše zápasy, aj keď si stále neviem spomenúť, ako som bol niekedy presvedčený, aby som ich opustil a prišiel na toto hrozné miesto.