Kapitola 67: Slová potiahnuté medom
Po tak dlhom rozprávaní Reece takmer bez dychu.
"Reese, naozaj ma to mrzí. Mal som sa vrátiť skôr!" Wendy sa veľmi ospravedlnila.
"Neboj sa o mňa. Som dosť šťastný, keď si ešte nažive." Reese ju utešovala.
Po tak dlhom rozprávaní Reece takmer bez dychu.
"Reese, naozaj ma to mrzí. Mal som sa vrátiť skôr!" Wendy sa veľmi ospravedlnila.
"Neboj sa o mňa. Som dosť šťastný, keď si ešte nažive." Reese ju utešovala.