Kapitola 557
Kapitola 0557
Brax
Celý deň som sa pozeral. Ako sa očakávalo, nikto iný nevošiel dnu a ani živá duša nevyšla. Hudba stále hrá, zatiaľ čo slnko zapadá. Asi do desiatej večer je stále počuť hluk, potom sa v okolí rozhostilo ticho, akoby všetci zrazu padli mŕtvi lusknutím prstov. Počuť bolo len šumenie rieky rútiacej sa z útesu.