Kapitola 338
"Ale sú tí praví?"
Zdvihne na mňa obočie a čaká, kým budem pokračovať.
"Vedel som, že musia zomrieť. Od prvého dňa robili problémy a urobili niečo neslýchané." Snažil som sa udržať detaily nejasné. Možno by Dane nechcel, aby niekto vedel, že jeho sestra je mŕtva. "Vždy som zabil len tých, ktorí boli nebezpeční. Tých, ktorí by ohrozili naše životy. Tento bol..." Odmlčím sa, keď mi hlavu naplní Ravenina usmievavá tvár.