Kapitola 338 Pobočka tristo tridsať osem

Lekár predpísal Júlii nejaké lieky proti bolesti, pretože mala na nohe výron, ktorý si nevšimla. Lucas trval na tom, aby mu dali invalidný vozík, a napriek všetkému jej naliehaniu na návštevu Davida Lucasa ju odviezol priamo na parkovisko.

Sklonil sa pred ňou, v očiach mu tancovalo utrpenie, keď si rukou prehrabával vlasy. Mohla by prisahať, že v tej chvíli vyzeral veľmi príťažlivo. Chcela sa k nemu nakloniť a pobozkať ho, ale výraz na jeho tvári jej hovoril niečo iné.

"Myslel som, že si povedal, že tí muži ťa neudreli?" vydýchol.